Témou tohto článku je metodika Lean Startup. Tentokrát by som sa však na túto tému rád pozrel nie z metodického pohľadu, teda z pohľadu postupu a nástrojov, ktoré je vhodné používať, ale skôr z pohľadu toho, prečo je v niektorých firmách metodika Lean Startup úspešná a v niektorých menej. Svoje závery čerpám z projektov z prevažne väčších firiem alebo dokonca z nadnárodných korporácií. Najväčšie skúsenosti som získal v oblasti finančných inštitúcií, technologických, telco a IT firiem. Keď sa s manažérmi v týchto firmách bavíme o ich názoroch na úspešnosť metodiky Lean Startup, väčšinou zaznievajú názory, že za úspech implementácie tohoto prístupu vo veľkej miere zodpovedá „firemná kultúra“. Počúvam, že kultúra „Startupu“ sa nedá zaviesť v tradičnej firme, a že Lean Startup sa nedá v takýchto firmách úspešne aplikovať.  To je tradičné „zaklínadlo“, častokrát už otrepaná fráza. Možno by stálo za to, pozrieť sa viac do hĺbky – vysvetliť, čo sa konkrétne pod výrazom „vhodná firemná kultúra“ môže skrývať a pochopiť, aké sú základné faktory úspechu pri používaní prístupu Lean Startup.

Faktor 1. – Nasledovanie procesu

Prvý faktor, ktorý je nutný pre to, aby metodika Lean Startup vo firme zafungovala, je zvládnutie, pochopenie a skutočné využívanie procesov, ktoré boli pre túto metodiku navrhnuté. Konkrétne mám na mysli známy cyklus Build-Measure-Learn. Zamestnanci s ním väčšinou nemajú problém na úrovni teoretických znalostí, ale v praxi už tak presne dodržiavaný nebýva. Vnímam zásahy managementu do tohoto procesu. Dochádza k preskakovaniu alebo podceňovaniu v jednotlivých fázach, a tiež k mikromanagementu zo strany manažérov, snahe ovplyvňovať tok procesu podľa svojho názoru a podľa svojich predstáv. Chýba tu obvykle väčšia dôvera v samotný proces a v práci tímu v rámci tohto procesu. Skôr, než mikromanagement je potreba vhodný Leadership, teda vedenie k cieľu a vytváranie vhodných podmienok pre prácu tímu.

cyklus build measure learn

Faktor 2. – Dôvera v „hlas zákazníka“

Ďalším faktorom, ktorý opäť súvisí s dôverou, je faktor „hlasu zákazníka“, resp. dôvery vo výsledky marketingových výskumov, ktoré samozrejme metodika Lean Startup často využíva. Stretávam sa so situáciou, kedy realizačný tím pripraví a vykoná sadu veľmi dobre a podrobne pripravených testov, výskumov a pozorovania trhu a zákazníckeho správania, tiež dobre sformuluje výsledky týchto výskumov. Avšak management firmy po vypočutí výsledkov rozhodne po svojom, ako by výskumy neplatili alebo ako by výskumom a ich záverom neverili. Je zrejmé, že často majú na danú tému vlastný názor a ten v projekte presadzujú bez ohľadu na to, aké závery a aké odporúčania navrhuje „hlas zákazníka“.